Clementine-tangerine

  Zobudil som sa vprostred noci sám a vyplašený

Hneď zahalil ma chladný dych ľudského strachu

V okne oproti spal muž v objatí bdelej ženy

A pod lampou sa párili mačky v zvírenom prachu

Teplým vzduchom uspával ťaživý bledomodrý tón

A ja neležal som, vôňa prázdna ťahala ma von

Stredom ulice bosky šlo dievča v sivých šatách

Bezočivo nazerala do okien, s mačkami v pätách

Neveselá, nesmutná, všetci pre ňu a sama pre všetkých

Podal som jej ruku, darovala mi šeptavý vzdych

Zbierala človečenské pocity do bezodných zásuviek

Žiadne nemajúc vo svojom srdci, prázdny nečlovek

Preťala tmu, chodí len nocou

Nesmú ju vidieť, obeť všech lovcov

Bežala, v prachu neboli stopy

City si nakradla, v prázdne sa topí

Preťala tmu ohňom svojho tela

Pohladila, spievala, no nenašla vykupiteľa

Zobliekla zmysly až na holú kožu

Nám chýbajú, a jej nepomôžu

Stále dúfa, okráda, no neprecitne

Nevieme o nej, žijeme ďalej bezpocitne

bezpocitne, bezpocitne...

Jej meno je Krása, nikdy neprecitne

Porcelánová bábika po pás s čiernymi vlasmi

S tvárou bez výrazu, potulná priesvitná figúrka

Operu bez libreta nôtila mnohými cudzími hlasmi

Pod neskalenou oblohou ona bola pokojná búrka

Mesačná pani nám žiarila v uličnej tanečnej sále

A Krása spievala zvláštne bezradné pastorále

Uklonil som sa, nechcela tancovať, tak som len stál

A ona si ma prezerala očami z čiernych perál

Ona sama je len pocit, mĺkvy odraz tváre v zrkadle

Odniesla si herbár vzruchov, už jej ani nezamávam

Nevidíme ju i keď denne sa vracia v nemom divadle

Nechcela byť na príťaž, zmizla a ja odvtedy nespávam